Keď sme prichádzali do Bourg-Saint-Maurice, očakávania boli vysoké. V priebehu piatich dní sme mali zažiť dve etapy Tour de France a osem stúpaní. Toto miesto malo byť plné zážitkov. No predpoveď počasia nám veľmi nepriala. Povedali sme si však – sme v horách, tam sa počasie mení každú chvíľu.

Prvé dojmy a ubytovanie

Ubytovanie sa nám podarilo nájsť hneď na prvý pokus, no sklamanie bolo veľké. Fotky a realita mali od seba ďaleko. Chvíľu sme zvažovali úplnú zmenu, no žiaľ, nič normálne sme nenašli. Neostávalo nám teda nič iné, len sa zmieriť s tým, čo máme, a trocha si to spríjemniť.

Pamätajte: Francúzi sú neslávne známi aj nekvalitným ubytovaním, preto si vždy dávajte pozor, čo si objednávate.

Deň druhý – Etapa Tour de France cez Col de la Madeleine a Col de la Loze

Na tento deň sme sa tešili najviac. Etapa Tour de France viedla cez legendárny Col de la Madeleine a končila na Col de la Loze. Zobrali sme bicykle a vyrazili smerom k trase.

Spočiatku sme sa snažili nájsť mestečko plné suvenírov, aby sme si mohli odniesť nejakú pamiatku z tohto podujatia. Hľadali sme však márne – nič také sa tam nenachádzalo. Tak sme zahájili stúpanie smerom k cieľu.

Stúpanie začalo v krásnom francúzskom mestečku plnom turistov a cyklistov, kde všade prevládali bodkované farby známeho dresu pre vrchárov. Počas celého stúpania som mal pocit, že sme stále v meste – takmer nebolo miesta bez domov, kaviarní či penziónov.

Okolo nás jazdili desiatky cyklistov, každý si išiel svoje tempo. Napadlo nás však – pojazdné auto so suvenírmi musí byť niekde pred nami. Tak sme pridali, skúsili ho dobehnúť. Obiehali sme cyklistov aj kolóny áut, jeden veľký chaos. Nakoniec sme ho dobehli, vzali pár tričiek a pokračovali ďalej.

V strede stúpania (asi po hodine jazdy) sme si dali prestávku pri šálke kávy. Doplnili sme energiu – vedeli sme, že čakaním na pretekárov strávime niekoľko hodín. Po ceste sme stretli zopár Slovákov, prehodili pár slov a pokračovali ďalej.

Stúpanie bolo fakt dlhé – neviem si predstaviť utrpenie pretekárov, ktorí ho mali prejsť po viac ako 100 kilometroch a dvoch predošlých stúpaniach. Konečne sme dorazili na vrchol. Našli sme si krásne miesto asi 100 metrov od cieľa vo výške 2300 m n. m.

Ako sme čakali, sledovali sme ľudí z rôznych krajín, ktorí skandovali mená svojich favoritov. Postupne sa však začalo ochladzovať, pršať, a občas nás prekvapili aj malé krúpy. Našťastie sme si z auta so suvenírmi vzali bodkované pršiplášte – tie nám zachránili deň.

Zrazu sme sa ponorili do oblakov. „O nie, práve teraz, keď majú prísť pretekári!“ A tak aj bolo – z hmly sa vyrútili zničené tváre najlepších cyklistov sveta. Jeden po druhom, potom skupinky jazdcov, všetci premočení a zmrznutí, ale bojujúci až do konca.

Cesta dole bola kapitola sama o sebe.

Len aby ste mali predstavu — na cieľovom kopci sa odhadom nachádza približne sto tisíc ľudí. Hore sme išli v krátkom, teda v letnom drese, pri teplote okolo 22 °C. Keď padla hmla, bolo sotva 8 °C a začali padať krúpy veľké asi ako hrozno. Keď sme išli dole, bolo približne 5 °C. Boli sme úplne mokrí — a hlavne si predstavte, ako sa tá obrovská masa ľudí snaží dostať dolu. A paradoxom bolo aj to, čo sme sa neskôr dozvedeli: Vingegaard a Yates tiež stáli, pretože ich policajti nechceli pustiť. To je asi ten najväčší organizačný fail.

Šli sme dole po boku Van Aerta a chalanov z Bahrain Victorious, keď zrazu jeden fanúšik spravil nečakaný úskok a zvalil naraz troch jazdcov. Nervozita rástla — všetci boli premrznutí na doraz a chceli sa čo najskôr dostať dole. V polovici kopca dokonca sťahovali pretekárov lanovkou, pretože cestu zablokovali tisíce áut.

Zjazd sme začali, no po pár stovkách metrov nás zastavili policajti – „ďalej až o hodinu“. Skúsili sme to obísť, no všade bolo blato. Po chvíli ďalší policajti, ďalšia polhodina čakania v daždi. Keď sme sa konečne dostali nižšie, dav bol obrovský, cesta klesala len krokom.

Rozhodli sme sa skrátiť si cestu cez lúku – vysoká tráva, blato po kolená, bicykel vyzeral ako po MTB pretekoch. Konečne asfalt! Zjazd trval vyše hodiny, plný vyhýbania sa ľuďom a autám. Bicykel už vydával rôzne zvuky a my sme mysleli len na teplú sprchu a ako dať bicykle opäť do poriadku.

Keď sme dorazili na ubytovanie, dali sme sprchu a hneď na to pokračovali bicykle. Deň sme si užili, ale mali sme dosť.

Deň tretí – Col de l’Iseran a ďalšia etapa Tour

Tretí deň mala etapa Tour prechádzať priamo cez naše mestečko smerom na La Plagne. Keďže pretekári mali doraziť až popoludní, rozhodli sme sa pokoriť ďalšie ikonické stúpanie – Col de l’Iseran (2764 m n. m.).

Trasa mala 95 km a vyše 2000 nastúpaných metrov. Stúpanie bolo dlhé, ale výhľady boli čoraz krajšie. Keď sme sa dostali na otvorené priestranstvo, boli sme už tri štvrtiny cesty hore. Okolo nás ladovce, zelené údolia, skalné masívy a nad tým čierna obloha.

„Poď, pridajme, nech sa zbytočne nezdržíme – nechce sa mi znova umývať bicykel.“ Vyšľapali sme až na samotný vrchol, urobili fotku, obliekli sa a leteli dole pomedzi kvapky dažďa.

Po návrate sme sa presunuli na trasu pretekov. Pred samotnými jazdcami prechádzal reklamný konvoj – dlhý asi 30 minút, plný pestrofarebných áut, hudby a skandujúcich ľudí. Pravá atmosféra Tour de France!

Čas, kým mali doraziť pretekári, sme využili na obed a kávu. No keď sa blížil ich príchod, opäť sa rozpršalo. Našťastie, pončá z predchádzajúceho dňa sme mali so sebou. Unavené pohľady pretekárov, zmrznuté ruky a hmla – zážitok na nezaplatenie.

Deň štvrtý až piaty – hory, dážď a rozhodnutie

Ďalšie dva dni sme sa snažili prejsť všetko, čo sa dalo, aj napriek zlému počasiu. Stúpania ako Cormet de Roselend, San Bernardo či Les Arcs 2000 sme si síce odškrtli, no sprevádzali nás extrémne búrky. Len málokedy sme si to dokázali naozaj užiť.

Nálada postupne klesala, a tak sme sa rozhodli odísť do ďalšej destinácie o deň skôr. Nakoniec sa to ukázalo ako najlepšie rozhodnutie. Cestou autom sme prechádzali cez známe stúpanie Col de la Madeleine, ktoré sme si neskôr vyšľapali aj na bicykloch.

Predpoveď počasia bola konečne optimistickejšia a my sme sa tešili, že sa všetko zlomí a čakajú nás dni bez dažďa – len bicykle, hory a my.

Záver

Okolie Bourg-Saint-Maurice je ideálne pre cyklistov, ktorí chcú objaviť množstvo stúpaní v okolí. Väčšina z nich je však v lese alebo v meste, takže ak máte vo Francúzsku obmedzený počet dní, odporúčam radšej zvoliť iné miesta, o ktorých som už písal – alebo ešte písať budem.

Aj keď nám počasie neprialo a ubytovanie nesplnilo očakávania, zážitky z tohto miesta, atmosféra Tour de France a chvíle strávené v srdci Álp stáli za.