Prvý deň – príchod do Barcelonnette

Po štyroch hodinách cesty sme dorazili do alpského mestečka Barcelonnette. Príchod sa nezaobišiel bez komplikácií – majiteľ apartmánu nám neposlal žiadne inštrukcie, a tak nasledovalo dlhé obvolávanie. Nakoniec sa ozval, no kľúče sa nachádzali na druhej strane mesta.

Po menšom dobrodružstve sme sa konečne dostali do nášho podkrovného apartmánu, dali si sprchu a vyrazili ochutnať francúzske reštaurácie.

Barcelonnette leží medzi obrovskými horami, plná kamenných ulíc a starobylých budov. Je ideálnym východiskovým bodom pre všetky okolité stúpania, a tak sme si po večeri pripravili plány na najbližšie dni.

Plán: zostať tu štyri noci.

Druhý deň – Col de la Cayolle, Col des Champs a Col d’Allos

Na programe boli tri legendárne stúpania – Col de la Cayolle, Col des Champs a Col d’Allos. Okruh mal 120 km a viac než 3 000 výškových metrov.

Po nočnej búrke boli cesty mokré, no vzduch svieži – ideálne podmienky na prvé stúpanie. Cesta bola tichá, obklopená zelenými svahmi a sivými skalami. Tieto priesmyky nepatria medzi najznámejšie, takže sme mali cestu len pre seba.

V polovici zjazdu sme zastavili:

„Tu musíme mať fotku.“

Miesto pripomínalo Tieňovú ríšu z filmu Thor – akoby sa farby báli vyjsť von. Niečo také som ešte nevidel.

Druhé stúpanie sme zvládli v svižnejšom tempe. Z vrcholu sa otvárali ešte úžasnejšie výhľady.

„Dosť bolo fotiek, poďme už!“

A tak sme vyrazili do ďalšieho zjazdu.

V polovici kopca však prišlo prudké brzdenie a... rana do čela – uštipol ma sršeň. Začalo to opúchať a od cieľa nás delilo ešte 60 km. Najbližšiu hodinu sme hľadali ľad a lekáreň.

„To nebude dobré,“ skonštatoval som.

„Poďme, kým opuch nepadne na oko.“

Tretie stúpanie sme si už veľmi nevychutnali, len sme sa snažili dostať do apartmánu. Cestou sme prechádzali horským strediskom s bobovou dráhou a trailmi, no priznám sa – veľa si z toho nepamätám. Hlavné bolo, že sme dorazili a mohli kontrolovať opuch.

Tretí deň – Col de la Bonette a Col de Vars

Ráno sa pozerám na jeho – tvár buclatá, ale úsmev nezameniteľný.

„Snáď to zvládnem,“ hovorí.

Na programe bol Col de la Bonette a Col de Vars. Prvý z nich je najvyšší asfaltový priesmyk v Alpách.

Rok 1961 – Francúzi ho umelo zvýšili: z pôvodných 2 715 m n. m. vybudovali cestu až na 2 802 m n. m., aby vytvorili najvyšší asfaltový priesmyk v Európe.

Ťažko uveriť, že túto cestu razili v takých skalách, no vďaka ich práci sme aj my mohli pokoriť tento ikonický vrchol. Bonette pôsobí temne, ale výhľady sú nekonečné. Na vrchole bolo množstvo motorkárov, no aj my sme si našli chvíľku na pár fotiek – a potom dole: krásne výhľady, kamenné domy, jazierka.

Každé miesto by stálo za zastávku, ale deň sa ešte nekončil.

Nasledoval Col de Vars – kratší, ale strmý.

„Poď, pokoríme ho v tempe.“

Po 110 km a 2 500 výškových metroch sme dorazili späť. Toto stúpanie sa nieslo v tieni toho predchádzajúceho, a preto nás už až tak neohromilo.

Štvrtý deň – Col Agnel a cesta ďalej

Opuch konečne ustupoval, čo nás veľmi potešilo. Okolie Barcelonnette sme už pojazdili, takže sme sa presunuli ďalej – cieľom bol Col Agnel.

Toto stúpanie má 20 km a prevýšenie 1 300 metrov. Vrchol sa nachádza vo výške 2 744 m n. m., priamo na hranici Francúzska a Talianska.

Začiatok nás po predchádzajúcich dňoch veľmi nenadchol, no samotný vrchol všetko zmenil – dychberúce výhľady. Ako to však býva, čím známejší kopec, tým viac ľudí – takže sme sa dlho nezdržali, zišli sme dole, dali si kávu a obed a pokračovali ďalej.

Cestou sme autom prechádzali cez Col d’Izoard, ktorý sme vyšľapali pred dvoma rokmi – to je ale príbeh na inokedy. (Určite sa tam oplatí zastaviť!)

Deň sme zakončili prejazdom tunelom Fréjus – takmer 13 km dlhým cestným tunelom spájajúcim Francúzsko a Taliansko. Žiaľ, skončili sme v dvojhodinovej zápche a o 80 € chudobnejší – mýto je naozaj vysoké.

Poučenie: Niekedy sa oplatí ísť cez priesmyk, ušetriť peniaze a ešte aj niečo nové vidieť.

Záver

Barcelonnette je miesto, kde sa určite oplatí zastaviť na pár dní, ak sa rozhodnete spoznávať francúzske Alpy.

Stačí dobrý plán, trochu vytrvalosti – a aj vy môžete pokoriť legendárny Col de la Bonette.